Iba v krátkosti by som chcel do povedomia vnuknúť ideu titulov získaných na dobu určitú. To znamená, že pofidérne získaný titul, ktorý s odstupom času nie je vzhľadom na pokrok alebo socialno-spoločenské zmeny platný, opodstatnený alebo bol získaný na základe sympatií, sa časom stane “neplatným“. Viem, takáto úvaha je dosť radikálna, ale ak to triezvo uvážime, tak logická. Mnoho ľudí získa titul a zamydlí rukami. Šťastie na štátniciach je jedna vec, odborná činnosť v študovanom odbore v profesnom živote iná.

V princípe nejde o zrušenie titulu, ale o pozastavenie až zakázanie jeho používania pokiaľ by dotyčná osoba počas každých 10 alebo viac rokov (závislé podľa odboru a výšky dosiahnutého titulu) nepublikovala alebo nebola oceňovaná na akademickej alebo medzinárodnej úrovni. Pokiaľ by nebola dosiahnutá určitá rekvalifikačná úroveň alebo by nebola podložená žiadna odborná činnosť v odbore v ktorom získala osoba titul mala by svoj akademický titul dočasne odobraný. Nadobudnutie právoplatného držania vysokoškolského titulu by mohli osoby opätovne nadobudnúť po absolvovaní štátnej skúšky podľa aktuálnych stanov ministerstva školstva.

Ak sa nad tým riadne zamyslíme – doktori, elektrikári a pod. si svoje odborné certifikáty musia rekvalifikovať aj niekoľko krát za život. Považujem teda takéto celoživotné štúdium za efektívnejšie v mnohých aspektoch a sférach spoločenského života, pričom sa skvalitní úroveň odborníkov a ich recyklovateľnosť a použiteľnosť počas celého života, nie len v mladom veku. Zachovanie mentálnej vitálnosti počas celého života by mala byť prirodzenou súčasťou každého jedinca v spoločnosti. Pokiaľ by došlo k riadnej reforme školstva, dočkali by sme sa omnoho väčších pozitív v oblasti vzdelania ako si dokážeme vôbec predstaviť.

Cieľom nie je otravovať ľudí, ale skvalitniť úroveň prihliadania na tituly a jeho opodstatnenie. Špecifikujú sa tým osobnostné vlastnosti jednotlivcov a namiesto získavania ďalšieho titulu môže dotyčný vykonať iba rekvalifikáciu, ktorá ho zbaví povinnosti k zbytočnému niekoľkoročnému štúdiu na úroveň “samo-štúdia” a jednu skúšku. Vyriešiť by sa tým mohlo aj bezdôvodné nastupovanie na školy s odbormi, o ktoré by inak nebol záujem.

Ak by sa pristúpilo aj na všetky ostatné návrhy nedošlo by ku kolízii záujmov, práve naopak, dočkali by sme sa istej koherencie.