“S poľutovaním Vám oznamujeme, že Vaša žiadosť nemôže byť zaradená do výberového konania. Neplníte kvalifikačné predpoklady a t.j. VŠ vzdelanie…”

Možno ste sa stretli s niečim podobným. Azda poznáte aké je to chodiť neustále na úrad práce s potvrdením o hľadaní zamestnania. Otravná to činnosť, ktorá mi doposiaľ nejaká nepomohla. Odmysliac nezmyselne riešené “povinné” poistenie, ktoré je počas vašej nezamestnanosti hradené “štátom”. O nefunkčnosti a absurdnosti riešení v Slovenskej Republike pomlčím a radšej sa vyjadrím k základnému kameňu úrazu – školstvo.Školstvo podľa väčšiny nefunguje. Samozrejme, nič sa s tým nerobí. Teda pokiaľ nie ste človek, čo sa spokojí s nezmyselnými reformami a antireformami – jedna záplata na druhú. Podobným princípom sa v dnešnej dobe rieši hádam všetko a preto sa nikto nad takouto “banalitou” nepozastavuje. Snažil som sa tento spôsob riešenia problému prijať a dočasne som dokázal ignorovať väčšinu nefunkčných a na hlavu postavených princípov. Podal som prihlášku na VŠ, spravil som prijímačky, bol prijatý a začal svoju dennú dochádzku. Po dvoch rokoch absolutného zabíjania môjho času, potenciálu a nervov som sa pokúsil prerušiť štúdium aspoň na jeden rok alebo zmenu na externé štúdium. Samozrejme škola niečo také odmietala pretože v danej dobe (čiastočne aj dnes), štát hradí iba štandardnú dĺžku denného štúdia a iba na vybraných školách je možné viesť štátom hradené externé štúdium. K mojej smole, Akadémia umení, fakulta dramatických umení takéto privilégia nemala. Začal som zvažovať možnosti. Čo mi čas zabitý na škole dal a čo zobral. Behom momentu som dospel k jednoduchému záveru – ľudovo povedané “vysral som sa na školu a šiel do zahraničia“.

Do školy som investoval financie, svoj čas, svoje schopnosti a zdroje. Na oplátku sa mi dostávalo znechutenie, odpor k práci, antimotivačné podnety voči akademickým odborníkom a tak aj antipatia voči všetkému s prívlastkom “umelecké“. Myslím si, že inštitút, ktorý má plniť vzdelávací charakter by mal v prvom rade dbať na spokojnosť svojich študentov a motivovať ich v rozvoji – podporovať kreativitu a nápaditosť, hľadať nové cesty a riešenia, pomáhať pri budovaní individuálnych cieľov študentov, dbať na rozvoj školskej pôdy, zveľaďovať a pestovať si renomé, resp. povesť na úrovni nie len zakopanej slovenskej akademickej scéne, ale v celosvetom merítku, pripravovať študetnov na prax, prípadne im ju priamo zabezpečovať (nikto dnes nechce ľudí bez praxe) a mnoho iného. Bohužiaľ, moje požiadavky sú podľa všetkého prehnane utopistické alebo príliš kritické a môj pohľad na úroveň školy patetická. Tí, čo študujú na iných školách môžu povedať a odsúdiť moju kritiku: “Umenie, čo sa tam dá študovať, čo si vlastne čakal?”. Môžem oponovať, tento problém sa týka aj iných škôl, ba dokonca aj veľmi známych a prestížnych škôl, ktoré sa radi pýšia svojim postavením na medzinárodnej scéne. Aby som nepredbiehal, zodpovedzme si nasledujúce otázky (týka sa predovšetkým študujúcich):

  • Ste spokojný s výberom svojej vysokej školy (neboli ste nútený vybrať si školu s prižmúrenými očami)?
  • Plní škola svoje záväzky a sľuby, ktoré propaguje záujemcom o štúdium?
  • Považujete svojich profesorov, lektorov a vyučujúcich za spôsobilých vyučovať alebo Vás hodnotiť?
  • Ste spokojný so spôsobom akým ste klasifikovaný?
  • Považujete vedenie školy, administratívnu časť ako aj študentské oddelenie za prívetivé a ochotné?
  • Majú vaši doc., mim. prof. csc a tď, dychvyrážajúcu publikačnú činnosť (prip. praktickú činnosť), ktorá je svetovo známa alebo uznávaná?
  • Sú tzv. odborníci na vašej škole skutočne odborníci s bohatými skúsenosťami z praxe?
  • Dostávate dosť príležitostí od školy na vedenie praxe popri škole alebo prinajmenšom máte dostatok času?
  • Považujete čas strávený na škole za prínosný (nezohľadňujte titul)?
  • Máte pocit, že Vás škola dostatočne (ak vôbec) pripravuje na prax v danom odbore?
  • Môžete rozhodovať o financiách, ktoré za Vás škola dostane a prideľovať hodnotiaci index profesorom?
  • Máte možnosť bezproblemóveho a ústretového prístupu vyučujúcich na vaše otázky? Sú odpovede vecné a praktické?
  • Sú profesori dochvíľni a plnia si svoje záväzky ako voči škole, tak aj voči Vám študentom?
  • Zabezpečuje vaša škola spoluprácu alebo pracovné zabezpečenie v dannom odbore?
  • Máte možnosť vyjadriť svoju nespokojnosť s možnosťou satisfakcie?

Mohol by som pokračovať ešte niekoľkými ďalšími bodmi. Avšak nie je potrebné si nahovárať, že je nutné aby fungovalo všetko. Takému stavu sa hovorí “dokonalosť“, mne viac známejšie pod slovíčkom “utópia“. Samozrejme, že nemôžeme čakať zázraky, ale ak si uvedomíme, že aké financie idú do vášho vzdelania a aká je návratnosť a kvalita toho, čo dostanete, tak to zamrzí. Asi si nahovárate, že štúdium je zadarmo, že Vás takéto niečo nemusí zaujímať alebo “Lepšie vrabec v hrsti ako holub na streche”. Tak trochu férovosti. Moji, ale aj vaši rodičia platia dane, ktoré práve Vám zabezpečujú “celoživotné” vzdelanie. Väčšina mladých – nebudeme si klamať – po skončení školy opustí Slovensko. Takže áno, máte to viacmenej zadarmo, pretože vy a váš dlh ostane na tričkách tých, čo na Slovensku ostanú. Ďalej si nahovárate, že potrebujete mať titul, pretože kvalifikovaní ľudia sú lepšie platení. Skončíte školu a zistíte, že Váš plat sa pohybuje okolo 500-700€, tí šťastnejší sa dostanú aj na úroveň 1000€. Často zisťujete, že nemáte prax vo svojom odbore, takže končíte na úrade práce a čakáte na dobrodinca alebo známosti. Ak zapracujú známosti, väčšinou skončíte robiť v odbore, ktorému nerozumiete alebo Vás ani nerobí šťastným.

V konečnom dôsledku máme veľa mladých v zahraničí. Na VŠ sa hlási neúmerné množstvo uchádzačov. Mnoho neprijatých uchádzačov sú rodení odborníci, ktorých nahradia “šťastkári” alebo “sponzori” (tzv. nosiči obálok). Neuveriteľný únik štátneho rozpočtu. Veľa mladých je nútených sa evidovať na úrade práce alebo načierno zamestnať. Veľa “kvalifikovaných” LTT* odborníkov, ktorí nemajú absolutné uplatnenie alebo prax, nehovoriac o zručnostiach. Veľa pozícií je zaplnených neodborníkmi alebo ľuďmi, ktorí svoju prácu neplnia uspokojivo. Ľudia často zo zúfalstva zastávajú funkcie, na ktoré nie sú stavaní a tak sa stráca potenciál pokrokového a prosperujúceho národa. Vytvárajú sa ekonomicko spoločenské priepasti nezodpovedajúce kvalitám ľudských zdrojov. A tď., dalo by sa pokračovať.

Preto sa musím znova opýtať: ” Stojí ta námaha za to? Ste naozaj spokojní s tým ako sa to tu vedie? Považujete VŠ za prínos alebo ťarchu systému?”

Rozhodne ide podnikateľskú módu. Každý chce mať vo firme skúsených mladých odborníkov a platiť ich smiešnymi peniazmi. Mladí študujú a odchádzajú hľadať šťastie do zahraničia, kde ich za “kvalifikáciu” aj prijateľne ohodnotia. Vysoké školy prežívajú, iní na nich profitujú, profesori sú zamestnaní. Neplatené štúdium je výborná predvolebná reklama… Mám pocit, že nejde o prirodzenú a priateľskú symbiózu, ale parazitizmus s ktorým treba skoncovať.

Čo navrhujem?

  • Zredukovať počet VŠ na absolutné minimum a vzniknuté diery vypĺňať špecializovanými kurzmi a nadstavbami s medzinárodne uznanými certifikátmi.
  • Spoplatniť vysokoškolské vzdelanie formou pôžičiek alebo záväzkov voči štátu alebo právnickým či fyzickým osobám
  • Úplná reforma školstva (nie len vysoké školy – o tejto téme v nastávajúcich dňoch)
  • Reforma v obchodnom a zamestnaneckom zákone, kde je zamestnávateľ nie len povinný platiť za titul, ale aj prax a roky odpracované pre daného zamestnávateľa vo výške minimálne stanovenej príslušným kontrolným orgánom.
  • Sprísňujúce požiadavky na VŠ – škola neprijíme 500 študentov, pričom sýtom prejde do ďalšieho ročníka iba 200 študentov a každým rokom je to rovnaké.
  • Menšie zmeny v daňovom zákone, pričom právnické osoby alebo živnostníci budú mať daňové úľavy v prípade, že financujú štúdium.
  • Sprísniť zákon o povinnosti zamestnávateľov voči uchádzačom, kde sa nevyberá na základe subjektívnych pohľadov zamestnávateľa – výberové konanie musí byť príslušne zdokumentované a odôvodnené, pričom konečné rozhodnutie by mal inštitút pre zamestnanie, úrad prace. (možno trochu komunistické riešenie – som otvorený lepším nápadom)
  • Zmodernizovanie a zjednotenie školstva – vytvorenie skutočného a dlhodobo funkčného a udržiavaného portálu, nie desiatok stránok, ktoré sú neprehľadne alebo zastaralé.
  • Sprísniť požiadavky na získanie akademického titulu – pravidelná kontrola publikačnej činnosti alebo verejne prístupných a dokumentovaných projektov v prípade vyučujúcich
  • Jednotná, validná, verjná forma pre prezentácie a dokumenty na školy a zjednotený poplatok za prijímacie konanie podľa kategórie a povahy vyučovacej osnovy a potrieb pre overenie schopností uchádzača.
  • Normované prijímacie pohovory a skúšky, kde nie je nutné absolvovať prijímacie konanie viac krát na každú školu zvlášť pokiaľ sa jedná o rovnakú kategóriu alebo odborný smer. (zohľadňovanie externej maturitnej skúšky?), prípadne priemer známok. Na základe žiadosti neposudzovať priemer študenta bude študent vystavený externej štátnej skúške z daných predmetov, ktorá bude zostavená odborníkmi z odboru. Skúška bude poskytnutá zadarmo pokiaľ sa potvrdí oprávnenosť neobjektívneho hodnotenia študenta a následne bude preskúmané vyučujúce metódy na danej škole.
  • Ministerské kreslo školstva by zastupoval človek, ktorý sa s problematikou školstva stretával a čelil jej…
  • a iné, menej progresívne zmeny

Školstvo je veľmi dôležité. Nehovorím, že najdôležitejšie, ale svojím neexistovaním by sme nemohli mať ani ostatné ministerstvá. Je preto nanajvýš dôležité aby sa mu začala venovať väčšia pozornosť.

Diskutujme

Som mladí, neskúsení a azda idealista. Preto budem rád, ak budeme môcť prostredníctvom komentárov viesť slušnú diskusiu na túto tému. Veľmi rád si vypočujem názory každého, nezávisle na tom či so mnou súhlasíte alebo nie. Je nanajvýš možné, že nevidím do pozadia niektorých zásadných princípov existovania alebo len proste nechápem niečo jednoduché. Rád si preto vypočujem akékoľvek hodnotné názory na túto tému, ktoré môžte z vlastnej alebo špoločnej iniciatívy rozviesť až do prijateľného riešenia.

Ďakujem za všetky vecné komentáre a postrehy k danej téme.