Čo je mŕtve a nenecháme to umrieť?
Je to už nejaký čas, čo som sa chcel rozprávať o gotike, ale ako rád hovorievam – sám pre seba – “Občas to treba vypustiť.” A skutočne. Pózerstvo istých jedincov ma prinútilo na vec pozerať očami realistu. Už nebudem len skeptik, podám Vám tu pohľad, ktorý niektorých šokuje, možno pobúri a šťastnejších pobaví. Tento pohľad bude natoľko gotický, že niektorí si ušijú voodoo s mojou podobizňou. Do tejto kritiky som sa rozhodol dobrovoľne. Áno, bez žiadnych tajno-rituálnych a mystických excesov, ktorými sa dnešné časy, a to predovšetkým gotické, môžu chváliť. Nie! Budem úplne úprimný a otvorený…
Na úvod, sa musím priznať k nehanebnosti: “Nie, nie som gotik a ani goth, ani osoba zastupujúca akýkoľvek žáner tejto subkultúry, akejsi kultúrnej vložky 70-tych rokov minulého storočia…” Tí vnimávejší a pochopiteľne i inteligentnejší si začínajú dávať do súvislosti nadpis článku s touto skutočnosťou. A robia správne. Ti ostatní by radšej nemali čítať. Tento článok je kritikou súčasnej gotiky a zároveň krátkou úvahou a prierezom históriou.
Opakujem, že nepatrím medzi hnutie Goth, a ak som niekedy k nemu patril tak to bolo veľmi dávno. Dnes by som sa mohol nazvať pozorovateľom a hanbím sa, že som vôbec mal tu opovážlivosť niektoré svoje myšlienky nazvať gotickými. Na druhú stranu som stále verný gotickej hudbe a žánru. Ak by sa ma niekto so starých známych opýtal: “Nešiel by si so mnou na akciu?” Najskôr by som neodmietol.
Goth (Gotik)?
Prvá jasná definícia, tak ako aj názov, sa objavila koncom 70. rokov alebo začiatkom 80. rokov. Za autora sa považuje manažér kapely Joy Division Anthony H. Wilson, ktorý hudbu označil za pochmúrnu a gotickú. Iná teória sa opiera o publikovaný článok v Britskom rockovom týždenníku Sounds (Zvuky), kde Steve Keaton 21. Februara 1981 označil novú vlnu Nemeckých punkových kapiel titulkou: “The face of Punk Gothique“.
Počiatky ako aj samotné jadro sa však lýšili od súčasnosti, a to diametrálne. Nie len v samotnej filozofii, hudobnej invencii, ale aj jednotným chápaním myšlienky a podaním na pódiu. (Môžeme sa tým pochváliť dnes? pozn. Autora)
Vtedajšie zoskupenie alebo nezávislá odnož s pôsobiskom v Londýne sa samo nazývalo gruftie, čo znamenalo “zatrpknutý”, “tvory z podzemia (záhrobia)”. Pojem gruftie priešiel s nemeckými kapelami tej doby. Mnoho kritikov hudby toto zoskupenie označilo ako gotické, ale po správnosti sa jednalo o “Temnú vlnu”, ktorú často spájali s Novo romantizmom.
Z názorov hudobne vzdelaných a ľudí s ktorými som mal možnosť počas mojho pobytu v zahraničí stretnúť hovorili o gotike nasledovne:
- Ide o rock punk s temným soundom, pochmúrnou atmosférou, vypovedajúc o psychickom stave, ktoré boli mnoho krát metaforami a skytými odkazmi.
- Gothic,… v skutočnosti žiadny takýto žáner neexistoval. Bol len Punk. To čo je dnes považované za gotické vzniklo z kapiel, ktoré boli nepredvídateľné alebo na pódiu predvádzali niečo, čo sa nedalo vysvetliť obyčajnými slovami.
- Goths je hnutie vychádzajúce z punku. Nie zámerne. Najlepším príkladom sú Joy Division.
- Gotika, skupina šialencov, ktorá milovala atmosféru a horor, skutočne nešlo o fanúšikov satanizmu a spiritualizmu
- Skupina umelcov snažiaca vyjadrovať nemožné. Svoj prejav zakladala na atmosfére, pochmúrnosti a znepokojení. Hlavným prvokom je teatrálnosť a kontroverznosť protagonistu. Nikdy v skutočnosti neviete čo je myslené vážne a čo je žart.
- Fascinácia životom, smrťou a zmyselnosťou bytia. Mágia? Nie! Alebo áno? (smiech)
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som tu nespomenul, ale už tento krátky úvod napovedá, kam môj prst bude ukazovať. Áno, ľudia zdegenerovali a s drzosťou Vás budú poučovat o ich slobode, práve hovoriť si čo si myslia a robiť si čo sa im zachce. Anarchia? Možno jediný spoločný črt s gotikou. Ale akým právom človek, čo o tom nič nevie hovorí o gotike v prítomnom čase?
70. roky a Londýn
Batcave! Pri tomto slové nejedno srdce opäť “ožije”. Legenda, ktorá sa zapísala do dejín subkultúry.
Batcave, pribytok člena kapely Specimen, bolo rodiskom gotickej subkultúri v Británii. V klube svoje úspechy a hviezdnu karieriu odštartovalo nejedno dnes známe meno. Medzi davom, ale aj na pódiu sa neraz pohli osobnosti ako Nick Cave, Siouxie Sioux, Marc Almond, Roberth Smith (The Cure).
Na pódiu sa za pomerne krátku životnosť klubu vystriedalo mnoho kapiel ako: The Specimen, Sexbeat, Test Dept, Patti Palladin, The Alien Sex Fiend, The Venomettes.
BatCave na Slovensku
Vyzerá to ako stretnutie láznikov z celého okolia. V tomto smere ani naši blízki priatelia a susedia Češi nemajú, čo ponúknuť. Doba, keď táto hudba mala zmysel a posolstvo je preč. Ventil a energia, ktorá s ňou prišla so skupinou na pódium, dav akoby v hypnóze, sú nenávratne preč, vymenili ich plastové média a neschopní DJs (nič v zlom chlapci, ale to, že si kúpite výkonne zosilňovače a vypálite hudbu tak, že to hraniči s prahom bolesti nie je cestou) Hudobníci už tiež nie sú, čo boli. Na pódiu to vyzerá viac ako na predstavení Anarchistov s divným vkusom. Spoločnosť okol Vás dýcha viacej zúfalstvom a nepochopením. Pôvodná idea stratená v opare minulosti.
Prečo sa ľudia stávajú gotikmi?
Dobrá otázka. Väčšina gotikov sa stáva gotikmi hlavne preto, že ich odmietla “normálna“, resp. konzervatívna spoločnosť, pretože sa rozhodli žiť život iný ako ostatní. Gotici sú osoby slobodne mysliace, ktoré nesúhlasia s mravnostnými pravidlami spoločnosti, pretože sa zastávajú názoru: „Všetko to skutočne je, tak prečo sa tváriť, že to nie je?“ Čím poukazujú na absúrdnosť tvrdení o povahe človeka alebo jeho poslaní v živote. Úroveň vnímania zmyselného je popreteľná a zanedbateľná.
Dnes sa za gotika považuje každý nespokojný teenedžer, ktorého nepochopilo okolie, prípadne trpí depresiami zo samého seba alebo samoty z toho vyplývajucej. Pôvodné hnutie sa však neskladalo z nespokojných teenedžerov, ale z ľudí, ktorí už boli nejaký čas plnoletí. Peter Murphy (Bauhaus) 21 rokov. Siouxsie Sioux (Siouxsie and the Banshee) 19 rokov. Najmladším a doteraz najkontroverznejším tvorcom je Robert Smith (The Cure), ktorý je zároveň považovaný za najmladšie speváka v žánre, tiež známeho pod spojením “pop culture’s unkempt poster child of doom and gloom”.
Tak aký je teda správny dôvod? Ako sa môžem stať gotikom? Pravda je taká že nemôžete. Gotika neexistuje a podľa všetkého nikdy neexistovala!
Súčasná gotika a stereotyp
Ale ako vysvetlíme čiernoodencov s vražebným a nepritomným pohľadom, samozvaných goth rockerov a súčasné kapely ako HIM, London After Midnight, The Cure? A čo ľudia, ktorí radi navštevujú cintoríny, uctievaju satana a počúvajú gotický metal?
Na toto existuje len výraz: “Nespokojné deti, nepochopené okolím, rodičmi a predovšetkým ani sami sebou”. Skúste sa takéhoto teenedžera opýtať, čo ho trápi. Skúste mu dať odpoveď a riešenie. Uvidíte, že odmietne a bude silou mocou presadzovať svoju – nič nemá význam a všetko je stratené. Pesimizmus je len stav mysle spôsobeným nadobudnutím zlých skúseností. Chcem len upozorniť, že žiadny z autorov žánru, netrpí silnými depresiami, ktoré sa odrážajú v jeho tvorbe. Depresia je len motív a prostriedok na vyjadrenie nesúhlasu. To čo túto podmienku nesĺňa len ťažko môžeme považovať za pôvodnú gotiku.
Záver alebo zvony odbili
V skratke – Súčasná gotika, to nie je nič iné ako skupina ľudí, predovšetkým teenedžerov v čiernom hrajúc sa na niečo alebo snažiac o niečo. Nespokojná mládež hľadajúca niečo nad ostatné, povyšujúc ako ich tak aj všetko s nimi spojené s tvrdením: ” Ja spoločnosť chápem, to ona nechápe mňa.”
Jedná sa o rojkov a pseudo intelektuálov či fanatických nadšencov pre horor a extravaganciu. Radi provokujú okolie a analyzujú a rozoberajú sami so sebou vo svojom svete a hlave sprostosť ľudí a spoločnosti. Riešenia však odmietajú a zavrhujú. Prejavy častého uražania sa, skrývania sa za mystiku, pochmúrny pohľad a čierne oblečenie je ich riešenie a odpoveď – úplná rezignácia.
Netvrdím, že ide automaticky o blbcom a nesvojprávne deti s tendeciami zabíjať sa, len si myslím, že by aspoň nemuseli o sebe hovoriť ako o gotikoch. Ak už tu potrebu majú, tak možno označenie Dark Wave, to ich mimochodom vystihuje aj v symbolickom zmysle najlepšie.
Ale všetci dobre vieme, že nápis GOTH na tričku vyznie viac COOL…



Ian Curtis bol trochu iná kategória. Jeho hudba nie vždy bola reflexiou jeho samého seba. Rád sa pohrával s myšlienkou straty individuality. Je pravdou, že Ian Curtis naozaj trpel silnými depresiami, ktoré do značnej miery ovplyvnili jeho performance na stage, no na druhú stranu samotný obsah textov neukrýval depresiu, ale neistotu alebo zmätenie.
Depresia je vážna choroba a mala by sa liečiť